Po obrovskom úspechu ČO SOM KOMU UROBILA? sa chce režisér striasť pochybnej slávy neprofesionála. A tak u Matadora stavia na „čistotu, eleganciu a krásu“, obsahovú i formálnu. Pre Almodóvarov 5. celovečerný film je charakteristická „prepracovanosť vizuálnej stránky, s akou sa jeho diváci doteraz nestretli.“ (*)Slávny matador Diego Montes vedie v Madride školu pre toreadorov. Zabíjanie v aréne mu chýba tak veľmi, že túto posadnutosť a vášeň obracia do vzťahov so ženami. Diegov žiak Ángel je citlivá duša vychovávaná matkou- sekerou, náboženskou fanatičkou. Aby dokázal svojmu učiteľovi mužnosť, pokúsi sa Ángel znásilniť Diegovu snúbenicu. Sám potom činí pokánie- za trest sa prihlási k štyrom vraždám, čo sa práve vyšetrujú v toreadorskej škole. Nevinného Ángela obhajuje krásna advokátka María, ktorá obdivuje Diega. Od prvého stretnutia púta Maríu a Diega záhadná, monštruózna sila...„Matador nepatrí medzi režisérove emblematické filmy. Zmes dramatických prísad, prepojených s typickou španielskou témou býčích zápasov, podaná v sofistikovanom rámci metafor, verbálnych aj vizuálnych, vytvorila film možno dosť atypický v kontexte Almodóvarovej tvorby, avšak kultivovaný a pôsobivý.“ (*V. Matáková, P. Hanáková)
Madrid 1980. Úspěšný režisér Enrique Serrano už dlouho marně hledá námět, který by ho zaujal, když k němu náhle vpadne neohlášená návštěva. Enrique hned nepozná svého někdejšího spolužáka Ignacia, jenž ho přišel požádat o roli, a snaží se ho zbavit, přestože mu připomene minulost. Po jeho odchodu se ale začte do rukopisu novely, který mu Ignacio nechal, a začnou v něm ožívat vzpomínky. V 60. letech se jako chlapci setkali v jezuitské koleji, kde spolu objevovali film, ale také lásku, sex a strach. Svědkem i hlavním aktérem jejich probuzení byl tehdy otec Manolo, ředitel ústavu a profesor literatury, zosobňující dvojtvářnost náboženských institucí této doby. Příběh, jehož autorem je Ignacio, zaujme Enriqua natolik, že po někdejším intimním příteli, s nímž se pak setkal znovu jen jednou v 70. letech, začne pátrat. Je mu jasné, že objevil námět, na který čekal, a je odhodlán natočit podle něj film. Netuší ale, k jakým odhalením ho pátrání po bývalém příteli dovede.
Na matkinom pohrebe sa Tina stretáva s bratom Pablom a rozhodne sa ostať s ním. Súrodenci žili oddelene, po rozchode rodičov vyrastali zvlášť. Pablo je úspešný divadelný a filmový režisér. Je zamilovaný do Juana, ten mu však nedokáže opätovať lásku tak, ako to Pablo potrebuje. Tina pred 20 rokmi vymenila mužské pohlavie za ženské. Stalo sa tak kvôli otcovi, s ktorým dlhodobejšie žila v incestnom vzťahu. Po tom, ako ju nechal pre inú, muži sa jej absolútne znechutili. Juan odchádza za prácou na juh. Jediným prostriedkom komunikácie je písací stroj, na ktorom mu Pablo píše listy. Na neuspokojenú túžbu sa Pablo pokúša zabudnúť odovzdaním práci. Len vo vlastnej tvorbe sa odvažuje žiť svoje vášne. Zakrátko do Pablovho života vtrhne temperamentný Antonio a kolotoč nekontrolovateľných vášní sa ešte len teraz naplno rozkrúti...Zákon túžby sa točí v kruhu silných citov: lásky, vášne, a predovšetkým túžby. Almodóvar ho považuje za svoj najosobnejší film. Počínajúc týmto filmom začína zbierať ocenenia a uznanie na medzinárodných festivalových pôdach (Berlín, L.A. a mnohé iné). Na festivale v Riu de Janeiro vyhráva Cenu za najlepšiu réžiu.
„Almodóvarov film, ktorý sa dá vidieť aj počuť.“ Táto reklama sprevádzala druhú celovečernú snímku španielskeho režiséra.
Homosexuál Riza, syn tiránskeho šacha, prichádza za zábavou do Madridu. Dozvie sa o tom jeho nevlastná matka, tiránska princezná Toraya, ktorá ho hľadá. Torayu opustil Rizov otec pre neplodnosť. Vyliečila sa a teraz túži zabezpečiť trónu svojho dediča. Po Rizovi pátrajú i tiránski teroristi-študenti, ktorí sa ho rozhodli uniesť. Riza sa obracia na majstra v transvestii, Fabia, aby „trochu“ upravil jeho vzhľad. Mladá speváčka Sexilia odmalička trpí nymfomániou a fóbiou zo slnečného žiarenia, ktorú jej spôsobil otec, biogynekológ posadnutý vedou a odmietajúci sex. Queti je veľkou Sexiliinou obdivovateľkou, často ju imituje, aby tak aspoň na chvíľu pochovala vlastnú existenciu. Jej paranoidný otec si ju pletie s matkou a pravidelne ju znásilňuje. Riza sa náhodne dostane do Sexiliinej skupiny, zamilujú sa do seba a dajú zbohom svojim pôvodným preferenciám, nymfománii a homosexualite. Aby spolu mohli ujsť, vymyslia plán: Queti podstúpi plastickú operáciu a stane sa z nej Sexi. Obe sa tak konečne oslobodia...Labyrint vášní je prvým profesionálnym filmom Pedra Almodóvara. Vzniká v najväčšom rozkvete movidy (sociálnokultúrneho hnutia, čo po Francovej smrti modernizovalo kultúrnu situáciu Španielska). Na príprave filmu spolupracovali mnohé skutočné osobnosti movidy- buď sa prezentovali svojou tvorbou, alebo sa predstavili priamo na plátne. „Je to bláznivá komédia, s množstvom akcie a mnohými postavami, v štýle Billyho Wildera, ale bez jeho trpkosti. Ide o film poznačený popkultúrou. Hoci bol divácky úspešný, niekedy si myslím, že ho ľudia nepochopili, lebo je až priveľmi zábavný a bezprostredný.“ (slovami režiséra)
Film z dielne Pedra Almodovara, infant terrible svetovej kinematografie. Absurdná tragikomédia zo života jednej zvedenej ale nie opustenej vizážistky. Satirizujúca civilizačnú bezcitnosť a zasahovanie médií do súkromia. Absurdnou komédiou Kika načrel Almodovar do oblasti, ktorá ho od detstva mimoriadne trápi. Vplyv a zásah médií do ľudského života. Špinavý dopad personifikoval v mediálnej robotkeAndree Dorezanej (stvárňuje ju Viktoria Avril, ktorá tak bravúrne hrala v jeho Vysokých opätkoch). Moderátorka stelesňuje civilizačnú agresivitu dvadsiateho storočia, je v priamom protiklade poctivej Kike, ktorá vo svojej naivnej bezbrannosti dobre chápe živých aj mŕtvych. Aj v tomto diele Almodovar nezameniteľným štýlom vykresľuje protikladné charaktery, ktoré sa v rozličných vzťahových situáciách milujú, alebo nenávidia...
Jsme diváky taneční kreace souboru Piny Bauschové. V hledišti sedí dva muži: jeden pláče, druhý se dívá. Touto symetrií, zprvu absurdní, posléze logickou, začíná film. Od prvního obrazu víme, že budeme sledovat dva příběhy, které se protnou v tomtéž stavu čekání. Mladý ošetřovatel Benigno už několik měsíců pečuje o mladou tanečnici Alicii, která po nehodě upadla do kómatu. Zamiloval se do nehybné a němé mladé ženy, vypráví jí o všem, co dělá. Na téže klinice potká svého souseda z divadla. Marco je spisovatel, přítel toreadorky Lydie, která je rovněž v komatu poté, co ji nabral na rohy býk. Oba muži čekají, zda se ženy probudí: jeden tajně miluje dívku, jež by za normálních okolností byla pro něj nedosažitelná, druhý nemusí svou lásku skrývat, ale tuší, že je ztracená. Jeden věří a doufá, druhý pochybuje. Almodóvar přechází od jednoho ke druhému zaznamenávaje banální rituály nemocniční péče, než dospěje k překvapivému rozuzlení.
Prvý z filmov španielskeho režiséra Pedra Almodovára, ktorý sa usiluje o vážnejší tón. Ale samozrejme, s typickým almodovárovským šarmom, zmyslom pre iróniu, sebairóniu a absurdné situácie. Hrdinkou príbehu je Leo, úspešná autorka brakovej romantickej literatúry. Keďže Leo svoje knihy nenávidí hoci jej prinášajú komerčný úspech, píše pod pseudonymom a pod vlastným menom v časopisoch uverejňuje zdrvujúce kritiky na vlastné knihy. Okrem toho prežíva manželskú krízu - jej manžel Paco odchádza na mierovú misiu do vojnou zmietanej Bosny len preto, aby nemusel byť s ňou. Úspech môjho tajomstva je pestrou postmodernou zmesou humoru i vážnosti o únave úspechom, životných krízach, súkromných vojnách i svetových konfliktoch.
Hrdinkou tejto absurdnej komédie je Yolanda, speváčka v nočnom klube. Po tom, čo jej priateľ zomiera na predávkovanie, uteká pred políciou a útočisko nachádza v zvláštnom kláštore, ktorý pomáha ženám z ulice. Obyvateľky kláštora sú nezvyčajnou zmesou bizarností a extravagancií: na heroíne závislá Abatyša, ktorá sa do Yolandy zamiluje, autorka brakových romancí, ktorá píše pod pseudonymom, ďalšia chová na kláštornom dvore tigra, iná je módnou návrhárkou zamilovanou do miestneho kňaza. V tomto šialenom panoptiku postáv Almodóvar portrétuje alternatívny svet, v ktorom inakosť a bláznivosť nie sú poburujúce ani na obtiaž. Naopak, v svojráznej komunite môže každý nájsť útočisko, pochopenie, i silu do
nového života.
Victor je roznašeč pizzy, poměrně ostrý chlápek, ale hlavně těžký milovník žen. Právě to jej přivede do problémů, když se v bytě mladé narkomanky Eleny střetne s policií a během potyčky kdosi vážně postřelí jednoho ze strážců zákona - Davida. Když je po šesti letech nespravedlivě strávených ve vězení Victor propuštěn, jeho činy vede pouze myšlenka na pomstu. A on už má plán.
Poněkud výjimečné místo ve filmové tvorbě amerického spisovatele, herce, scenáristy a režiséra Woodyho Allena zaujímá snímek Zelig. Hlavním hrdinou je jistý Leonard Zelig, jehož životní příběh údajně ve 30. a 40. letech dvacátého století vzrušoval celou severní Ameriku. Je to v podstatě nešťastná osobnost, jejíž hlavní touhou bylo zařadit se, patřit do lidské společnosti. Tato touha se projevuje postupně zcela jedinečným způsobem, nazvaným chameleonství. Leonard Zelig je totiž ve snaze sounáležet, schopen potlačit svoji identitu a přijmout na sebe podobu jiných lidí. Již v řadě předchozích titulů Woody Allen prokázal širokou mnohotvárnost a plasticitu své představivosti a tvůrčí fantazie, tentokrát příběh smyšlené postavy vytváří s jakýmsi důrazem na věcnost a historickou objektivitu. Tomuto záměru přitom působivě napomáhají fiktivní archivní záběry a výpovědi těch, kteří se se Zeligem někdy setkali: psychiatrů, filozofů, celebrit té doby (takže jej vidíme se skutečnými americkými prezidenty Coolidgem a Hooverem či slavným dramatikem Eugenem O´Neilem). Film ale nabízí více, než pouhé zachycení ojedinělého a senzaci slibujícího jevu, dotýká se ošidnosti popularity a někdy také nepříliš pozitivní role sdělovacích prostředků v osudu jedince.
