Očarujúca prechádzka po najkrajších, kultúrne a historicky najvýznamnejších záhradách sveta na objavnej ceste cez Južnú Afriku, Indiu, Japonsko, Strednú Ameriku, Európu a Austráliu.
1.-Čína a Japonsko
V prvej časti seriálu zavedie sprievodcu Montyho Dona spoznávanie záhrad sveta do majestátnych ríš na Ďalekom Východe. Ako veľký obdivovateľ japonských zenových záhrad už dlhšie vedel, že ich pôvod treba hľadať v Číne. V minulosti sa usiloval porozumieť duchovnému prístupu aj k tým najmenším detailom, ale tak ako väčšina ľudí zo Západu si musel priznať, že mu pripadali krásne, ale nepochopiteľné. Preto sa stali cieľom jeho cesty najslávnejšie príklady zenu v buddhistických chrámoch Kjóta. Ako jedna z najväčších svetových civilizácií Čína svojím náboženstvom a umením ovplyvnila dejiny celého Ďalekého Východu. Tu majú pôvod prejavy umenia a duchovnosti v záhradách. Jeho prvou zastávkou bolo Sučou, ležiace vyše 70 kilometrov západne od Šanghaja. Starodávne Sučou je povestné jemným hodvábom a dvetisícročnou sieťou kanálov. Okrem toho sa preslávilo najkrajšou zbierkou historických záhrad v celej Číne. Mnohé z nich zakladali vedci a vzdelaní ľudia v cisárskej službe, ktorí vyznávali taoizmus, náboženstvo uctievajúce prírodu a vedúce ľudí k tomu, aby budovali záhrady. Tou najznámejšou a najväčšou záhradou v Sučou je „Záhrada skromného politika“. Jej názov nám ponúka kľúč k pochopeniu čínskeho prístupu k záhradám a k životu.
2.-Stredomorie
V druhej časti zavedie sprievodcu Montyho Dona spoznávanie záhrad sveta na miesta, kde sa to – prinajmenšom podľa neho v Británii – všetko začalo. Tam, kde sa stretáva Východ so Západom, kresťanstvo s islamom, kde súperil maurský štýl s európskym – do Stredomoria. V tomto priestore sa rozprestiera kolíska západnej civilizácie a odtiaľ pochádzajú trvalé vplyvy na naše moderné záhrady. Jeho východiskom budú talianske renesančné záhrady a záhrady Rímskej ríše, ktoré ich inšpirovali. Na druhom brehu Stredozemného mora navštívia spolu s ním tvorcovia programu islamské záhrady v Maroku a cez Džibraltársku úžinu sa preplavia na sever do Španielska, kde obe kultúry žili vedľa seba.Tam navštívia najväčšiu zachovanú arabskú palácovú záhradu na svete - Alhambru. Táto záhrada je výsledkom šesťstoročného spojenia islamsko-európskej kultúry. V duchu tradičného islamského štýlu to mal byť raj na zemi. Odraz neba na zemi.
3.-Spojené štáty americké
Amerika bola založená na optimizme, na obrovskom prírodnom bohatstve a na nadšení, a to jej, podľa sprievodcu programom Dona Montyho, umožňuje pustiť sa do hocičoho s obrovským nadšením. Preto sa chce na svoje ceste touto obrovskou krajinou presvedčiť, ako Amerika nakladá so svojím bohatstvom a so svojou energiou a ako sa to prejavuje na jej záhradách. Na cestu sa vydáva z New Yorku, kde navštívi Central Park, najnavštevovanejší park v Spojených štátoch amerických, ktorý je pre väčšinu obyvateľov mesta jedinou dostupnou zeleňou. Ďalej sa vyberie na jedno z miest, kde záhradnícke komandá zriaďujú na zanedbaných pozemkoch obecné záhrady, ku ktorým patrí aj záhrada maliarky Liz Christieovej. Potom sa presunie na juh do Virginie, aby navštívil miesto symbolizujúce dejiny a zrod národa, záhradu autora Deklarácie nezávislosti a tretieho prezidenta USA Thomasa Jeffersona. Na záver svojho putovania sa presunie na opačný koniec krajiny, do Kalifornie, aby si pozrel záhrady zasiahnuté leskom a pozlátkou šoubiznisu. Medzi nimi aj Lotusland, ktorý založila niekdajšia poľská operná diva, Gana Valská, a tiež luxusnú záhradu režiséra rovnako luxusných filmov Rolanda Emmericha.
4.-India
India je krajina plná prírodných protikladov, kde sa striedajú extrémne horúčavy a prívalové monzúnové dažde. No nijaké miesto na svete nepoteší zmysly viac než práve táto rozľahlá časť našej planéty. Farby, vône, zvuky, jedlo a živočíšnosť vytvárajú zmes, pred ktorou nemožno ujsť. Veľkú tradíciu tam majú záhrady a preto sa sprievodca programom, Monty Don, rozhodol preskúmať tie najpozoruhodnejšie z nich, aby tak pochopil celú krajinu. Putovanie začal v kráľovskom štáte Radžastan a v záhradách indickej imperiálnej minulosti. Vybral si najznámejšie a najviac navštevované miesto Indie, Tádž Mahal, čo je najpôsobivejší príklad mogulskej „hrobovej záhrady“. Potom zamieril na juh do Keraly a navštívim záhrady na pestovanie čaju a korenín. A napokon sa vrátil na sever do Čandigaru, kde je mimoriadna záhrada ukrytá v džungli.
5.-Severná Európa
Prinajmenšom v moderných dejinách bola severná Európa regiónom, kde záhrady a záhradníctvo doslova prekvitali. Sú tam stovky historických záhrad, ktoré navštevujú milióny obdivovateľov. Sú tam stovky historických záhrad, ktoré navštevujú milióny obdivovateľov. Ľudia sa chcú v záhradách vracať do minulosti, no celé je to sprevádzané jedným veľkým paradoxom. Ako možno v záhrade uchovať dejiny a zároveň ju udržať živú a zmieriť sa so skutočnosťou, že záhrady sa neustále menia? Putovanie sprievodcu programu, Montyho Dona, severnou Európou sa začne v typickom anglickom parku. Potom sa preplaví cez Kanál do veľkých, prepychových záhrad Francúzska a odtiaľ prejde do Belgicka a Holandska do záhrad jeho osobných hrdinov. A nakoniec vystúpi až nad polárny kruh do záhrady, nad ktorou počas letných mesiacov nikdy nezapadá slnko.
6.-Južná Amerika
Tentoraz zavedie putovanie Montyho Dona na kontinent s najrozmanitejším podnebím a terénom na celej planéte. Táto časť Zeme je domovom vyše päťdesiatich tisícov druhov rastlín a rozlohou je dvakrát taký veľký ako Európa - Južná Amerika. Jeden zo spôsobov, ako sa dostať tomuto obrovskému kontinentu pod kožu, je zistiť, čo si jeho obyvatelia vlastne predstavujú pod záhradou. Monty Don sa pokúsi zistiť, čo ich núti zakladať si záhrady, keď tamojšia príroda je takáto krásna a dramatická. Prvú etapu cesty začne v Riu de Janeiro, kde sa chystá pozrieť si záhrady najväčšieho brazílskeho umelca. Potom sa vyberie loďou k plávajúcim záhradám na Amazonke, odkiaľ zamieri nazad na juh, aby navštívil „estansiu“ v argentínskej pampe. A cestu ukončí v Čile pri Tichom oceáne, kde istý muž navrhol záhradu dokonale zladenú s terénom.
7.-Juhovýchodná Ázia
Naša fascinácia bujnou tropickou vegetáciou trvá najmenej dvesto rokov a je čoraz silnejšia. Vidieť ju v mnohých našich mestských záhradách a v špecializovaných predajniach nájdeme hotovú džungľu. Je to však len štýlové gesto, ktoré si vynútili okolnosti, čiastočne priemyselné a čiastočne politické, keď Britská ríša začínala dobývať Áziu a v rámci kolonizácie dovážala do vlasti tropické rastliny. Ľudia zarábali čoraz viac, budovali si čoraz väčšie domy a chceli sa pýšiť tropickými rastlinami, aby zdôraznili svoje postavenie. Výroba tabuľového skla a liatiny spolu s lacným palivom umožnili stavanie veľkých skleníkov, v ktorých si ľudia mohli pozrieť to, čo pokladali za džungľu. Tieto záhrady boli okázalé, vždy zelené a plné exotických odrôd, spravidla väčších a rastúcich rýchlejšie než čokoľvek, čo sme pestovali doma. Hoci tieto rastliny boli krásne a právom obdivované, slúžili aj ako indikátory bohatstva tropickej vegetácie a svedčili o slobodnejšom svete, čo bola od samého začiatku omamná a vzrušujúca predstava. V dnešnej časti nás Monty Don zavedie do juhovýchodnej Ázie, aby nám ukázal, ako vyzerá skutočná tropická záhrada. Na cestu vyrazí v thajskom Bangkoku, zastaví sa v "záhradnom mestskom štáte" Singapur a napokon sa preplaví cez Jávske more, aby sa pokochal prírodou Bali.
8.-Austrália a Nový Zéland
Pred dvesto rokmi považovali Austráliu za najvzdialenejšie a najzvláštnejšie miesto na Zemi. Sprievodca programom Monty Don tentoraz navštívi obrovský kontinent, prezrie si krajinu a predovšetkým záhrady, aby sa dozvedel, akým vývojom prešli od čias kolonizácie, cez obdobie postupného prijímania a pestovania domácej flóry až k dnešnej nezávislej modernej spoločnosti.Cestu naprieč Austráliou začne v Sidney, kde sa pred vyše dvesto rokmi usídlili prví britskí osadníci. Odtiaľ vyrazí do Alice Springs, záhrady vo vnútrozemí, v srdci najspaľujúcejšej púšte, a potom zamieri smerom na juh k zelenému mestu Melbourne.Na záver prekročí Tasmánske more a navštívi novozélandské záhrady plné tamojších rastlín.
9-Mexiko a Kuba
10.-Južná Afrika
Reverend Cotton Marcus přijíždí na odlehlou louisianskou farmu Louise Sweetzera, aby tu provedl další ze svých rutinních seancí „vymítání ďábla“. Náboženský fanatik Sweetzer v charismatickém knězi vidí poslední naději, jak ze své dcerky Nell, kterou podle něj s jistotou posedl ďábel, dostat zlo dřív, než její děsivé utrpení vyústí v nepředstavitelnou tragédii.
Cotton, kterého po letech, co z kapes zoufalých věřících tahá peníze, trápí výčitky svědomí, chce se svým štábem natočit při této poslední seanci dokument se svou zpovědí a doznáním. Po příjezdu na krví prosáklou rodinnou farmu je ale hned zřejmé, že tady na něj čeká skutečné a ryzí zlo, na které se nemohl nijak připravit. Cesty zpět už není. To, co tady reverend Marcus zažije, do základů otřese jeho vírou. Podaří se mu najít způsob, jak Nell – a všechny ostatní – zachránit dřív, než bude pozdě?
