Kriminálnych seriálov sú celé desiatky. Väčšinou sú ich hrdinami vyšetrovatelia či už z radov polície alebo súkromní detektívi alebo právnici. V televíznej tvorbe však nájdeme minimálny počet takých, ktorých hrdinami sú súdni lekári. Tí, ktorí sú skutočne poslednými svedkami, ale súčasne aj prvými, ktorí môžu odhaliť, či v prípade ich klienta šlo o nešťastnú nehodu, vraždu alebo samovraždu.
A presne takým je aj dr. Robert Kolmaar, hrdina kriminálneho seriálu nemeckej televízie ZDF, ktorá ho nakrúca už od roku 1998 a jeho príbehy si našli tisíce priaznivcov vo viacerých krajinách, kde sa seriál uvádza.
Dr. Robert Kolmaar (ULRICH MÜHE) pracuje ako berlínsky súdny patológ a na jeho pitevnom stole sa odohráva ťažké hľadanie pravdy o príčine smrti. Na prvý pohľad nenápadný človek s typickým šálom okolo krku je však tvrdohlavý a cieľavedomý odborník, ktorý chce nájsť pravdu za každú cenu, hoci mu to v súkromnom živote často spôsobuje problémy. Napokon za to, že je rozvedený, si môže do istej miery on sám, a hoci sa zdá, že jeho takmer dospelá dcéra Anna (THERESA SCHOLZEOVÁ) je stredobodom jeho súkromného života, nie je to celkom tak.
Páči sa mu totiž šarmantná kolegyňa dr. Judith Sommerová (GESINE CUKROWSKI), ale nedokáže sa rozhodnúť a vysloviť to rozhodujúce slovo o ich vzťahu. Na rozdiel od toho profesionálneho života, kde je rozhodný a nekompromisný, v tom súkromnom je nevyrovnaný a váhavý. Keďže svojej práci venuje takmer všetok svoj čas, nezostáva mu priestor na koníčky či zábavu. Skôr naopak, ustavičný pracovný stres ho vyčerpáva. K tomu prispieva predovšetkým jeho rozporuplný súkromný život a záujem o krásne ženy. Niekedy dokonca sníva o tom, že najdokonalejší svet by bol ten, kde by nebolo žien!
Našťastie, na pracovisku sa nepohybujú len šarmantné kolegyne a pri pátraní sa nestretá len s krásnymi ženami, veď v prípade potreby ho zachráni najlepší kamarát Johannes Joe Hoffer (JÖRG GUDZUHN), policajný komisárom z oddelenia vrážd, alebo ho zo šlamastiky vytiahne jeho tolerantný šéf, profesor Bondzio (DIETER MANN), hoci sekretárka ústavu súdneho lekárstva Ulla Grünbeinová (RENATE SCHROETEROVÁ) im tiež niekedy dá zabrať svojím ostro podrezaným jazykom.
Spolu s Judith a Joeom Hofferom sa takmer deň čo deň ocitajú na začiatku pátrania, kde majú pred sebou len mŕtveho človeka, ktorého príčinu smrti treba odhaliť. A v prípade, ak šlo o vraždu, musia patológovia polícii pomôcť aj odhaliť vraha prostredníctvom výsledkov forenznej medicíny.
A hoci sa tvorcovia z nemeckej televízie ZDF sústredili predovšetkým na portrétovanie práce patológov a policajných vyšetrovateľov, v seriáli dali aj veľký priestor na zobrazenie súkromného života svojich hrdinov, čím ich priblížili divákovi a ukázali, že to nie sú akísi neomylní bohovia, vedci pohltení svojou prácou a výskumom, ale celkom obyčajní ľudia, s obyčajnými radosťami a starosťami.
Pri tvorbe seriálu sa autori inšpirovali skutočnými prípadmi, ktoré riešili súdni lekári v Nemecku a využívali ich skúsenosti a znalosti, aby pravdivo popísali prácu patológov a metódy, akými pracujú. Šlo im aj o to, aby ukázali, že práca súdneho lekára nie je jednoduchá a ľahká, pretože sa pohybuje na dvoch póloch právnom a medicínskom. Súdny lekár akoby skladal puzzle, kde na začiatku má len hromadu maličkých kúskov, ktoré v konečnom riešení musia dať celistvý obraz príčiny smrti. A na to často potrebuje nielen odborné znalosti, moderné prístrojové vybavenie, ale aj analytický mozog a predstavivosť. Ako hovorí Gregor Edelman, jeden zo stálych scenáristov: Na začiatku si vždy predstavím celý príbeh, ktorý vražde predchádza. To všetko je však len v mojej hlave, pretože my v seriáli ukazujeme opačný proces neprinášame príbeh o tom, ako sa vrah pripravuje na svoj čin, ale ideme opačne prostredníctvom znalostí patológov a ich vyšetrovacích metód sa dopátrame príčin vraždy. Pri tvorbe spolupracujeme so skúsenými patológmi, ktorí nám nedovolia pohybovať sa vo svete fantázie a nepravdepodobnosti.
Na malém městě žijí dva obchodníci, jejich domy jsou v jedné ulici naproti sobě. Kloboučník Labbé je autoritativní a vždy perfektně oblečený muž, krejčí Kachoudas je jeho chudším kolegou, kterého navíc poznamenává osud trpěného imigranta z Arménie. Když Kachoudas přistihne Labbého při vraždě mladé ženy, začne je spojovat tíživé tajemství. Labbé si je ale jistý, že se nic nezmění – on přece patří k místní honoraci a případnému obvinění ze strany chudého krejčího nefrancouzského původu by přece nikdo nevěřil.
Film KLOBOUČNÍKOVY PŘELUDY (Les fantomes du chapelier, 1982) natočil významný francouzský režisér Claude Chabrol podle literární předlohy slavného Georgese Simeona. Chabrol tímto filmem vzdal hold obdivovanému Hitchcockovi, což lze doložit scénami zjevně odkazujícími na slavné filmy OKNO DO DVORA a PSYCHO. Chabrolův film je tajemným thrillerem s důrazem na psychologii postav, která je nicméně i přes četné retrospektivy těžko uchopitelná. Umělecké vyznění filmu podtrhly herecké výkony Michela Serraulta a Charlese Aznavoura, jehož role krejčího Kachoudase si v podstatě vystačí s němým pojetím. Svým herectvím zaujme také Monique Chaumette v úloze Labbého tyranské a žárlivé manželky. Exteriéry filmu byly pořízeny ve městěch Concarneau a Quimper na západním pobřeží Francie. Ve francouzských kinech měl titul premiéru 26. března 1982; divácký zájem nebyl sice nijak velký, na druhou stranu získal několik mezinárodních ocenění a dnes patří ke klasice francouzské kinematografie.
