Ricky je lehce psychicky narušený jedinec, který si v životě prožil své. Po propuštění z psychiatrické léčebny se rozhodne jít za svým jediným snem. Touží prožít život po boku Mariny, bývalé pornoherečky, se kterou se zhruba před rokem vyspal, když utekl z léčebny. Vystopuje ji, schová pod zámek a snaží se jí přesvědčit, že zrovna on by mohl být nejlepším otcem jejich dětí a ona jemu dobrou manželkou. Co všechno si musí ti dva prožít, než se to podaří, je obsahem tohoto barvitého a emotivního Almodóvarova snímku s mistrnými hereckými výkony Antonia Banderase a Victorie Abril.
Estéban tragicky zemřel. Bylo mu čerstvých sedmnáct a poslední řádky v jeho deníku patřily otci, se kterým se nikdy nesetkal, protože matku opustil dřív, než se o existenci svého syna stačil dozvědět. Estébanova matka se proto rozhodne vydat po stopách svého mládí, transvestitu Lolu najít a dodatečně ho spravit o jeho otcovství.
"Patnáct let byla mezi matkou a dcerou stěna ticha. Až vraždou muže, kterou obě milovaly, se tato bariéra zbourala." Almodóvar se zde opět pouští do svého oblíbeného tématu rodinných vztahů. Mezi matkou Becky a její dcerou Rebeccou panuje mnohaleté napětí kvůli lásce k jednomu muži (Manuel) - bývalému milenci matky a současnému manželovi její dcery. Po patnácti letech se opět setkávají a měsíc na to je Manuel zavražděn. Obviněny jsou obě ženy a navíc Manuelova milenka Isabela. Smrtelně nemocná matka na sebe bere vinu za spáchaný čin, ke kterému se mezitím doznává i její dcera Rebecca. To je však teprve začátek překvapivých odhalení...
Aby umlčala policajta, ponúkne mu Pepi, ktorej sa na balkóne rozrastá tráva, svoje telo. Iba s jedným obmedzením- nechce prísť o panenstvo. Policajt jej neverí, že je panna a znásilní ju. Pepi sa obráti na skupinu Bomitoni, kde spieva jej priateľka Bom, aby vykonali spravodlivosť. Pepi sa spriatelí s policajtovou ženou, masochistkou Luci. Chce ju odpútať od muža, a tak ju zoznámi so sadistkou Bom. Trojica sa vyberie na fiestu zorganizovanú na žiadosť voyeura, čo býva oproti s bradatou, sexuálne neuspokojenou manželkou... Neskôr stretávajú ďalšie dievčatá: Kiti- prišla do Madridu s ambíciou stať sa modelkou a speváčkou a Julietu, novomanželku, ktorá skĺzla pod čepiec po niekoľkodňovej známosti.„Film je katalógom provokácií, verbálnych aj vizuálnych, aké sa na plátne neobjavili snáď od čias Andyho Warhola. Funkciu šokovať majú všetky sexuálne úchylky, brutálne násilie i ďalšie scény hraničiace s obscénnosťou, ale zároveň nimi režisér v podstate vychádza v ústrety utajenému diváckemu voyeurizmu.“ (V. Matáková, P. Hanáková)Almodóvarova prvotina získala vo svojej dobe nelichotivú nálepku „najhorší španielsky film“. Pramenila predovšetkým z realizácie. Ak označíme formu filmu za nedokonalú, nebudeme zavádzať, pôjde však o zreteľný eufemizmus. V snímke narážame na absolútnu nevšímavosť k forme. Nešlo o zámerný experiment, tak ako boli niektorí presvedčení, ale o obyčajnú neskúsenosť tvorcu a žalostné podmienky jej vzniku. K tomu Almodóvar poznamenáva: „Keď má film jednu alebo dve chyby, je to zle natočený film, ale keď ich má priveľa, tie chyby vytvoria jeho štýl.“
Ztřeštěná a zároveň spletitá komedie se odehrává v jednom velkoměstském bytě v Madridu. Titulní hrdinku Pepu (Carmen Maura) opustí dlouholetý milenec Ivan (Fernando Guillén) právě ve chvíli, kdy zjistí, že je těhotná. Žena ho zoufale shání, aby si ho touto novinkou ještě zkusila udržet. Postupně se však setkává s dalšími postavami a ještě se zamotá do teroristické akce. A přitom má jediný cíl – nalézt Ivana.
Po obrovskom úspechu ČO SOM KOMU UROBILA? sa chce režisér striasť pochybnej slávy neprofesionála. A tak u Matadora stavia na „čistotu, eleganciu a krásu“, obsahovú i formálnu. Pre Almodóvarov 5. celovečerný film je charakteristická „prepracovanosť vizuálnej stránky, s akou sa jeho diváci doteraz nestretli.“ (*)Slávny matador Diego Montes vedie v Madride školu pre toreadorov. Zabíjanie v aréne mu chýba tak veľmi, že túto posadnutosť a vášeň obracia do vzťahov so ženami. Diegov žiak Ángel je citlivá duša vychovávaná matkou- sekerou, náboženskou fanatičkou. Aby dokázal svojmu učiteľovi mužnosť, pokúsi sa Ángel znásilniť Diegovu snúbenicu. Sám potom činí pokánie- za trest sa prihlási k štyrom vraždám, čo sa práve vyšetrujú v toreadorskej škole. Nevinného Ángela obhajuje krásna advokátka María, ktorá obdivuje Diega. Od prvého stretnutia púta Maríu a Diega záhadná, monštruózna sila...„Matador nepatrí medzi režisérove emblematické filmy. Zmes dramatických prísad, prepojených s typickou španielskou témou býčích zápasov, podaná v sofistikovanom rámci metafor, verbálnych aj vizuálnych, vytvorila film možno dosť atypický v kontexte Almodóvarovej tvorby, avšak kultivovaný a pôsobivý.“ (*V. Matáková, P. Hanáková)
Madrid 1980. Úspěšný režisér Enrique Serrano už dlouho marně hledá námět, který by ho zaujal, když k němu náhle vpadne neohlášená návštěva. Enrique hned nepozná svého někdejšího spolužáka Ignacia, jenž ho přišel požádat o roli, a snaží se ho zbavit, přestože mu připomene minulost. Po jeho odchodu se ale začte do rukopisu novely, který mu Ignacio nechal, a začnou v něm ožívat vzpomínky. V 60. letech se jako chlapci setkali v jezuitské koleji, kde spolu objevovali film, ale také lásku, sex a strach. Svědkem i hlavním aktérem jejich probuzení byl tehdy otec Manolo, ředitel ústavu a profesor literatury, zosobňující dvojtvářnost náboženských institucí této doby. Příběh, jehož autorem je Ignacio, zaujme Enriqua natolik, že po někdejším intimním příteli, s nímž se pak setkal znovu jen jednou v 70. letech, začne pátrat. Je mu jasné, že objevil námět, na který čekal, a je odhodlán natočit podle něj film. Netuší ale, k jakým odhalením ho pátrání po bývalém příteli dovede.
Na matkinom pohrebe sa Tina stretáva s bratom Pablom a rozhodne sa ostať s ním. Súrodenci žili oddelene, po rozchode rodičov vyrastali zvlášť. Pablo je úspešný divadelný a filmový režisér. Je zamilovaný do Juana, ten mu však nedokáže opätovať lásku tak, ako to Pablo potrebuje. Tina pred 20 rokmi vymenila mužské pohlavie za ženské. Stalo sa tak kvôli otcovi, s ktorým dlhodobejšie žila v incestnom vzťahu. Po tom, ako ju nechal pre inú, muži sa jej absolútne znechutili. Juan odchádza za prácou na juh. Jediným prostriedkom komunikácie je písací stroj, na ktorom mu Pablo píše listy. Na neuspokojenú túžbu sa Pablo pokúša zabudnúť odovzdaním práci. Len vo vlastnej tvorbe sa odvažuje žiť svoje vášne. Zakrátko do Pablovho života vtrhne temperamentný Antonio a kolotoč nekontrolovateľných vášní sa ešte len teraz naplno rozkrúti...Zákon túžby sa točí v kruhu silných citov: lásky, vášne, a predovšetkým túžby. Almodóvar ho považuje za svoj najosobnejší film. Počínajúc týmto filmom začína zbierať ocenenia a uznanie na medzinárodných festivalových pôdach (Berlín, L.A. a mnohé iné). Na festivale v Riu de Janeiro vyhráva Cenu za najlepšiu réžiu.
„Almodóvarov film, ktorý sa dá vidieť aj počuť.“ Táto reklama sprevádzala druhú celovečernú snímku španielskeho režiséra.
Homosexuál Riza, syn tiránskeho šacha, prichádza za zábavou do Madridu. Dozvie sa o tom jeho nevlastná matka, tiránska princezná Toraya, ktorá ho hľadá. Torayu opustil Rizov otec pre neplodnosť. Vyliečila sa a teraz túži zabezpečiť trónu svojho dediča. Po Rizovi pátrajú i tiránski teroristi-študenti, ktorí sa ho rozhodli uniesť. Riza sa obracia na majstra v transvestii, Fabia, aby „trochu“ upravil jeho vzhľad. Mladá speváčka Sexilia odmalička trpí nymfomániou a fóbiou zo slnečného žiarenia, ktorú jej spôsobil otec, biogynekológ posadnutý vedou a odmietajúci sex. Queti je veľkou Sexiliinou obdivovateľkou, často ju imituje, aby tak aspoň na chvíľu pochovala vlastnú existenciu. Jej paranoidný otec si ju pletie s matkou a pravidelne ju znásilňuje. Riza sa náhodne dostane do Sexiliinej skupiny, zamilujú sa do seba a dajú zbohom svojim pôvodným preferenciám, nymfománii a homosexualite. Aby spolu mohli ujsť, vymyslia plán: Queti podstúpi plastickú operáciu a stane sa z nej Sexi. Obe sa tak konečne oslobodia...Labyrint vášní je prvým profesionálnym filmom Pedra Almodóvara. Vzniká v najväčšom rozkvete movidy (sociálnokultúrneho hnutia, čo po Francovej smrti modernizovalo kultúrnu situáciu Španielska). Na príprave filmu spolupracovali mnohé skutočné osobnosti movidy- buď sa prezentovali svojou tvorbou, alebo sa predstavili priamo na plátne. „Je to bláznivá komédia, s množstvom akcie a mnohými postavami, v štýle Billyho Wildera, ale bez jeho trpkosti. Ide o film poznačený popkultúrou. Hoci bol divácky úspešný, niekedy si myslím, že ho ľudia nepochopili, lebo je až priveľmi zábavný a bezprostredný.“ (slovami režiséra)
Film z dielne Pedra Almodovara, infant terrible svetovej kinematografie. Absurdná tragikomédia zo života jednej zvedenej ale nie opustenej vizážistky. Satirizujúca civilizačnú bezcitnosť a zasahovanie médií do súkromia. Absurdnou komédiou Kika načrel Almodovar do oblasti, ktorá ho od detstva mimoriadne trápi. Vplyv a zásah médií do ľudského života. Špinavý dopad personifikoval v mediálnej robotkeAndree Dorezanej (stvárňuje ju Viktoria Avril, ktorá tak bravúrne hrala v jeho Vysokých opätkoch). Moderátorka stelesňuje civilizačnú agresivitu dvadsiateho storočia, je v priamom protiklade poctivej Kike, ktorá vo svojej naivnej bezbrannosti dobre chápe živých aj mŕtvych. Aj v tomto diele Almodovar nezameniteľným štýlom vykresľuje protikladné charaktery, ktoré sa v rozličných vzťahových situáciách milujú, alebo nenávidia...
