Koprodukčný rumunsko-taliansky film vznikol podľa románu klasika rumunskej literatúry Mihaila Sandoveanua. Nekifor Lipan, chovateľ oviec, odišiel jedného dňa zo svojej rodnej dediny na nákup oviec do mesta a viac sa nevrátil. Jeho energická žena sa spolu so synom vyberie na cestu po jeho stopách, aby sa dozvdela, čo sa s ním stalo ...
Záznam jednej prednášky (z roku 2002 na Harvarde) Noama Chomskeho (profesor lingvistiky na MIT v Massachusetts a politický komentátor), v ktorej sa snaží argumentovať dve svoje tézy: 1. Ohľadom na "vojnu proti terorizmu", je postoj väčšiny vrstvy privilegovaných ľudí s prístupom k vzdelaniu, literatúre, financiám atď. pokrytecký a za 2. že je treba sa naozaj veľmi snažiť ignorovať elementárne pravdy skryté pod povrchom vyfabrikovaných verejne uznávaných historických konštruktov a súvislostí. Uvádza príklady z fungovania zahraničnej politiky USA v Latinskej Amerike a na Blízkom východe od 80tich rokov. Taktiež sa dotkne témy funkcie OSN a iných medzinárodných inštitúcii a príspevku USA k ich (ne)fungovaniu.
Hřích z dětství se stává bumerangem, který po mnoha letech změní životy kamarádů v peklo...
Bellocchiova prvotina neznamenala dobře známý silácký kousek debutanta, který chce stůj co stůj na sebe upozornit, provokovat a šokovat. Už tento filmový debut svědčil o talentu, o vyhraněném a uceleném stylu. Také o duchu revolty proti něčemu. Samozřejmě není nutné, aby se tvůrce ztotožňoval s některou z postav, aby jejími slovy i činy vyjadřoval svůj vlastní postoj a názor, ale je nutné, aby tak činil jakýmkoliv jiným spůsobem, třeba i prostřednictvím negativního, odsuzujícího reagování na líčené děje a jejich nositele. Popírání všech hodnot, odmítání jakýchkoliv mezilidských vztahů, neuznávání buržoazní společnosti: byl to postoj hlavní postavy filmu, anebo autora filmu? Nemůže být sporu o tom, že Bellocchio na krajně vyhroceném a symbolicky pojatém příběhu odsuzuje celou společenskou vrstvu, že nad ní vynáší verdikt zániku a sebezničení. Film nicméně vyznívá jako částečně hluchý pokus postavit se proti symbolům nebo představitelům, proti institucím moci.
Zvláštní drama o skupině teroristů pokoušející se uskutečnit svou úlohu. Ne zas tak akční film pojatý jako lidské drama o dvojím životě terorístů, kteří musí řešit své city bez ohledu na příkaz dokončit svůj plán.
Pokus o rekonstrukci církevního procesu z roku 1633: italský astronom Galileo Galilei (Cyril Cusack) byl obviněn z kacířství a donucen k odvolání heliocentrismu. Nejvyšší tribunál svaté inkvizice se sešel, aby vynesl rozsudek nad tímto nejnebezpečnějším nepřítelem církve...
Michele je mladším synom v stredostavovskej
rodine. Je to zanovitý
voľnomyšlienkársky chlapík, ktorý
práve v akejsi vzdialenej krajine bojuje
za revolučné idey. Všetci členovia
rodiny mu píšu listy, v ktorých opisujú
príhody zo svojho života a odhaľujú
vlastné utápanie v konvenčnosti, ktorá
by ich predtým bola možno desila.
Len Micheleho priateľka a matka jeho
dieťaťa Mara si udržiava nezávislosť,
hoci napokon jej pomôžu prežiť
práve Micheleho stále konvenčnejší
priatelia a príbuzní.
V roku 1976 získal Mario Monicelli na
Medzinárodnom filmovom festivale
v Berlíne s týmto filmom Strieborného
medveďa za najlepšiu réžiu; o rok
neskôr získala Mariangela Melato
za stvárnenie Mary Donatellovho
Davida pre najlepšiu herečku.
V 70. letech se do malé kurdské vesnice v Jižní Anatolii poprvé dostává televize. Nechá si ji přivézt místní starosta, který už má dost slizkého Latifa, provozovatele místního kina. Ten ze strachu z odlivu diváků začne šířit fámy, že televize (resp. vizontele, jak jí vesničané nazývají) je nástrojem stvořeným samotným ďáblem, čemuž jsou jeho nevzdělaní a religiózní spoluobčané ochotní věřit...
Jonny, Magnus a Tuva se znají od dětství. Jonny je Magnusův nejlepší přítel. Magnus je Tuvin manžel. Tuva je Jonnyho milenka. Všechno klape až do dne, kdy se Jonny rozhodne situaci definitivně vyřešit - a ve stejnou chvíli ho začne někdo neznámý pronásledovat. Je to někdo z jeho přátel? Vstoupil snad do hry někdo další? Komedie o tom, že nic není tak, jak se zdá, a že v životě máme nakonec většinou na výběr.
Slávny poľský film nakrútený podľa poviedky Zofie Posmysz je návratom k téme vojny a okupácie. Režisér Andrzej Munk počas práce na ňom havaroval a zomrel. Jeho film s použitím archívnych fotografií z nakrúcania dokončil o dvadsať rokov neskôr jeho blízky spolupracovník Witold Lesiewicz.