Filmy online ke shlédnutí zdarma

I když Slovenské národní povstání sledovalo hlavně osvoboditelské cíle, ani líté boje nezabránily horoucí lásce dvou mladých lidí, jejichž osudy jsou úzce spojeny s partyzánskou skupinou.

Veselohra z druhej polovice 19.storočia o histórii červeného dáždnika, ktorým podľa legendy ochránil svätý Peter osirelú sestru glogovského farára pred prudkým lejakom. O niekoľko rokov neskôr je zo siroty krásna Veronika, o ruku ktorej sa uchádza švárny Juraj Vibra.

Vychovávat cizího chlapce je náročné, protože sbližování s novými rodiči probíhá složitě, každý v rodině má své představy a různá očekávání...

Válečné příběhy někdy sahaly k modelovým situacím, avšak na úsvitu nastupující politické normalizace se veškeré ambice zúžily na schematickou ilustraci třídních pouček. Proto nucené soužití skupinky k smrti odsouzených partyzánů s nachystanou popravčí četou v zavaleném dole vede jedině ke zjištění, že nacisté jsou zrůdy, zatímco hnutí odporu obklopuje svatozář. Partyzáni totiž za žádných okolností neklesají na mysli a úsilovně hledají cestu ke svobodě.

Partia šoférov platených podľa výkonu zápasí s tvrdou robotou vo veľkom kameňolome, kdesi, kde líšky dávajú dobrú noc. Do kolektívu predáka Petra Hoťku zvaného Maco (KAROL MACHATA) nastupuje nový pracovník Marek Orban (VLADO MÜLLER). Vo svojom vnútri je to hlboko morálny človek, hoci ho podmienečne odsúdili za ublíženie na zdraví. Zbil totiž milenca svojej ženy (ELENA ZVARÍKOVÁ-PAPPOVÁ), ktorému musí navyše splácať odškodné. Marek to pred ostatnými členmi party tají, lebo sa hanbí. Maco z priateľstvo voči Markovi pripisuje partii neexistujúce fúry, čo sa, samozrejme, prevalí. Kolektív však napokon ukáže svoju silu a dodatočne odpracuje nezaslúženú odmenu. V ťažkej životnej chvíli práve medzi chlapmi Marek nájde svoju skutočnú rodinu, pretože jeho nestála žena ho znovu podvádza.. Téma pracovného hrdinstva sa v uvoľnenej atmosfére 60. rokov celkom stratila. Až snímka Dosť dobrí chlapi scenáristu Jána Soloviča (mimochodom, scenár ležal v dramaturgii nepovšimnutý sedem rokov) a režiséra Jozefa Režuchu nadviazala na túto líniu a zároveň predznačila normalizačné hodnotové smerovanie desaťročia. Tézovitosť snímky spočíva najmä v tom, že zlyhávanie spoločnosti sa interpretuje ako zlyhanie jednotlivca, stačí iba šibnúť čarovným prútikom vzorného pracovného kolektívu, a labilný hrdina sa zázračne napraví. V snímke sa síce takmer nepolitizuje, ale práve skrytá ideologická reklama pravdivo pôsobiaceho životného príbehu sa stala pre normalizáciu ideálnym modelom nenápadnej prevýchovy občana. Napriek tomu však je snímka cenným príspevkom pre milovníkov slovenského hereckého umenia, ako ho predviedli také osobnosti ako Vlado Müller či Karol Machata.

Psychologický dramatický příběh zdravotní sestry a těžce nemocného automobilového závodníka a továrního jezdce... Autoři scénáře silně pozměnili předlohu (tam je hrdina novinář a nemá naději na vyléčení), ale hodnoty z výsledného díla to nepozvedlo.

Televízne filmové spracovanie rovnomenného románu Mila Urbana, ktoré v roku 1966 nakrútil režisér Martin Ťapák. Milo Urban /1904 - 1982/ - jeden z najvýznamnejších slovenských medzivojnových prozaikov. Detstvo prežil s rodičmi v horárni, takmer odtrhnutý od civilizácie. Nedokončil strednú školu ani Štátnu vyššiu lesnícku školu. Pracoval ako redaktor časopisu Slovenský národ a denníka Slovák. Počas II. svetovej vojny bol redaktorom profašistického denníka Gardista. Pred oslobodením emigroval do Rakúska, kde ho odsúdili vďaka intervencii Iľju Erenburga iba na verejné pokarhanie. Vo svojej tvorbe Milo Urban obohatil tradičnú tematiku slovenskej dediny o hlboký psychologický rozmer. V popredí jeho próz nie je dej, ale vnútorné konflikty postáv, ich psychológia determinovaná divokou prírodou a spoločensko-vzťahovými normami vidieka. Autor je známy svojimi dielami Výkriky bez ozveny, Hmly na úsvite, V osídlach, Kto seje vietor, Zelená krv. Dej románu Živý bič sa odohráva v chudobnej horniackej dedine Ráztoky koncom I. svetovej vojny. Eva Hlavajová, ktorej muž je na fronte podľahne zvodcovi notárovi Okolickému a pod tlakom dediny spácha samovraždu. Adam Hlavaj po návrate domov zvádza vnútorný boj a rozhodne sa nepomstiť sa zvodcovi. Ako prvý nachádza "stratené ruky" a stáva sa ústrednou postavou prebúdzania vidieckej pospolitosti k aktívnym činom. Televízna adaptácia románu sa mohla obmedziť iba na niektoré motívy rozsiahleho románu, napriek tomu vznikol pozoruhodný dvojdielny film - filmová balada, ktorá rozpráva o následkoch prvej svetovej vojny na život hornooravskej dediny, kde sa rozpadávajú rodiny, pretože ženy ostali bez mužov, najchudobnejšia vrstva sa ocitá na pokraji sociálnej katastrofy a je vystavená tlaku uhorskej moci. Režisér Martin Ťapák už vo svojom ranom diele potvrdil svoje smerovanie k symbolicko-lyrickému a baladickému rozprávaniu príbehov. Do hlavných úloh obsadil výkvet slovenského herectva: Vieru Strniskovú, Emíliu Vášaryovú, Štefana Kvietika, Mikuláša Hubu a iných.

Film mapujícií úlohu komunistické strany v národně-osvobozovacím boji proti fašismu v čase druhé světové války. Rekonstrukce historických událostí zobrazuje protifašistický odboj a vývoj robotnickeho a komunistického hnutí v evropských zemích.Koprodukce SSSR / ČSSR / Polsko / Německo / Bulharsko / Rumunsko / Maďarsko

Bratislavou sa šíri strach. Neznámy fantóm prepadáva a vraždí mladé ženy, a zdá sa, že polícia je neschopná sériového vraha chytiť. Medzi ženami narastá panika, mnohé podozrievajú svojich vlastných manželov či priateľov. Kapitánka Hroncová (SYLVIA TURBOVÁ) spolu so svojimi podriadenými, nadporučíkom Mrázikom (IVAN RAJNIAK) a poručíkom Horičkom (FRANTIŠEK DESSET) stále nevedia nájsť použiteľnú stopu, a už aj Hroncovej nadriadený, major Jakubec (LADISLAV CHUDÍK). Kapitánka dokonca zistí, že aj jej manžel, MUDr. Hronec (ŠTEFAN KVIETIK), má podozrivé správanie a žiadne alibi na doby činov...

Na miesto kapitána Jakubca nastúpila krásna a energická kapitánka Strelková (EMÍLIA VÁŠÁRYOVÁ), síce ambiciózna, ale málo skúsená vyšetrovateľka. Napriek predsudkom, ťažkostiam a nedôvere svojich kolegov, či už nadporučíka Michalka (VILIAM POLÓNYI) alebo poručíka Horičku (FRANTIŠEK DESSET) sa dokáže uplatniť v tradične mužskom povolaní a s ich pomocou vyriešiť svoj prvý veľký prípad záhadnú smrť mladej ženy. O filme Režisérovi Andrejovi Lettrichovi a scenáristovi Jozefovi A. Tallovi sa v 60. rokoch podarilo presadiť v Štúdiu hraných filmov koncepciu tzv. diváckych filmov. Najmä Tallo razantne presadzoval tento trend, čo samu podarilo najprv vo vlastnom filme Muž, ktorý sa nevrátil a neskôr ako scenárista priviedol na svet dvojicu vyšetrovateľov, ktorá vystupovala v trilógii kriminálnych filmov. Najprv sa objavili v snímke Smrť prichádza v daždi, roku 1966 pokračovali vo filme Vrah zo záhrobia a posledný raz sa vrátili vo Volaní démonov z roku 1967. Po divácky úspešných filmoch zo 60. rokov sa autorský tandem Jozef A. Tallo (preňho bola detektívka skutočne srdcovou záležitosťou) a Andrej Lettrich pokúsil v Prípade krásnej nerestnice najprv iba ozvláštniť samo vyšetrovanie dvojicu kapitán Jakubec a poručík Michalko nahradila kapitánka Strelková, v Šepkajúcom fantómovi (1975) sa dejový záber rozšíril o súkromie ďalšej vyšetrujúcej kapitánky Hroncovej (Sylvia Turbová), pretože jedným z podozrivých bol aj jej manžel, v Advokátke (1977) už v role vyšetrovateľa rozkrádania socialistického majetku nevystupuje polícia, ale JUDr. Javorská (Emília Vášáryová), aby na konci pátrania zistila, že hlavným vinníkom je jej vlastný manžel.