Dramatický príbeh o rivalite medzi dvoma bývalými priateľmi sa odohráva v období vpádu Turkov na Slovensko. Dvoch priateľov rybárov Richardusa /Štefan Kvietik/ a posledného bratislavského kata Emil Targa /Vlado Muller/ spája dlhoročné priateľstvo, ale aj nešťastná náklonnosť k jednej žene Milici. Medzi statočným rybárom a chvastúnskym katom, ktorý sa často a veľmi rád potužoval alkoholom, nastal zlom, keď milovanú Milicu vybral alipaša do hámeru. Utrpenie ľudí sa stupňovalo a Turci v snahe zabraňiť stupňujúcej sa revolte sa na výstrahu rozhodli popraviť najvplyvnejších miestneho kňaza a rebelantov Richardusa a Emila.
Pod tlakom veľkej lásky, závisti a nešťastných udalostí Emil zradí priateľa Richardusa a medzi bývalými priateľmi vzniká nenávisť....
Dráma z obdobia kolektivizácie dediny v rokoch 1947-1948 zachytáva život bývalých bírešov, ktorí po vojne a pozemkovej reforme získajú pôdu a snívajú o tom, že sa stanú zámožnými gazdami. Nové spoločenské pomery, nástup kolektivizácie, ale aj veľké sucho so sebou prinášajú nevítané zmeny.
Lyricko-komediálny film o láske, rodičovskom puritánstve, o nečakaných životných situáciách, ale aj o tom, že aj tá najzamotanejšia situácia môže mať dobrý koniec. Manželia Jasenkovci (JÚLIUS PÁNTIK, ERNA SUCHÁNKOVÁ) pricestujú do Bratislavy, aby navštívili svoju dcéru. Ich príbeh sa prepletá s príbehom mladej Hedy (MILENA DVORSKÁ), ktorá kvôli snúbencovej matke inscenuje fingovaný sobáš...
I když tento film ještě čerpá z tolik oblíbené výrobní tematiky (odehrává se mezi montéry vysokonapěťového vedení), všímá si především lidských hodnot, staví je věrohodnosti jednotlivých hrdinů, kteří se hašteří o vedoucí postavení v partě, kteří řeší soukromá dilemata, vyrovnávají se s odpovědností v milostném vztahu i s vlastním svědomím.
Každý zo staršej generácie, kto vo Zvolene navštívy park pod Zvolenským zámkom, si povie: "Kde som ten pancierový vlak videl?" Áno vo filme Deň, ktorý neumrie. Filmári po skončení natáčania spomenutý vlak darovali mestu Zvolen, ako ďakovné gesto Zvolenským železničiarom, ktorí v čase SNP vyrobili z nefunkčných ľahkých tankov vz.35 a vagónov tri obrnené vlaky, ktoré slúžili ako podpora bojových jednotiek na celom povstaleckom území. Z uvedených vlakov sa po vojne zachovali už len dva vagóny. Jeden je umiestnený v areáli múzea SNP v Banskej Bystrici a jeden v areáli Železničných opravovní Zvolen. Čo sa týka deja filmu, hlavný hrdina ujde z Ruského frontu, zajmú ho Nemci a pri transporte vlakom je oslobodený partizánmi. Bráni sa bojovať, ale okolnosti vzniku SNP ho donútia zmeniť názor. Zapojí sa do SNP, je pridelený do pancierového vlaku, ako gulometčík.
Dramatický příběh, který je volným pokračováním filmu Život na útěku.
Zachycuje tvrdý a nebezpečný život slovenských partyzánů v průběhu 2. světové války. Retrospektivní vyprávění odkrývá osudy partyzánské skupiny „Čapajev“ vedené Ľudovítom Kukorellim (MILAN KŇAŽKO), který se stává vůdcem Slovenského národního povstání ve východním Slovensku. Děj se odehrává v roce 1944 během čtyř dnů, kdy se partyzáni snaží dostat k Rudé armádě. Proti nim však stojí drsná zima i pokrytečtí slovenští důstojníci, kteří se dali do služeb fašistů.
Lyrizovaná tragikomédia je situovaná do prostredia slovenskej dediny po skončení 1. svetovej vojny. Nadľahčená filmová mozaika rozpráva o vojnových vyslúžilcoch, ktorí sa po návrate z vojny snažia dať svojmu životu zmysel, nájsť opäť šťastie a lásku. Vykorenení vojnou, zbavení domovov, poznajú títo tuláci a žobráci, žijúci zo dňa na deň, cenu slobody a kamarátstva, ale zároveň túžia aj po istote sporiadanej existencie. Jeden z najvýznamnejších filmov slovenskej kinematografie spracováva novelu Vincenta Šikulu "Nebýva na každom vŕšku hostinec".
Dramatický príbeh o protidôstojníckej vzbure 71. trenčianskeho pešieho pluku v Kragujevaci v období prvej svetovej vojny. Film získal osobitné čestné uznanie a Cenu FIPRESCI na 11. MFF Karlove Vary 1958.
Slovenští partyzáni, statečně bojující s nacistickou přesilou, by nikdy v takovém rozsahu neuspěli, kdyby je nepodporovali vesničané. Právě ti navzdory hrozícím represím pečují o zraněné, schovávají je a vůbec se chovají uvědoměle. Ačkoli snímek vznikal na sklonku 60. let, plně přejímá schémata partyzánských historek, snad mu lze jedině přiznat jedině vyvinutější smysl pro větší autenticitu příběhu, postav i prostředí.
Baladický príbeh odohrávajúci sa v slovenskej horskej oblasti pred druhou svetovou vojnou. Mladý horár sa po rokoch vracia z mesta do rodnej dediny. Stretáva sa so svojou detskou láskou Zunou, dievčaťom - živlom, ktorú niektorí považujú takmer za sväticu, iní za pobehlicu, ale všetci po nej túžia. Zuna rozumie prírode, je obdarená zvláštnymi schopnosťami a horár sa rozhodne, že ju chce za ženu. Keďže nie je sám, kto po nej túži, nevyhne sa konfrontácii s ostatnými mužmi, predovšetkým s divokým Tavom.
